Hlavné menu



História urbariatu Malatiná PDF Tlačiť E-mail
História:
Panovníčka Mária Terézia dala zaviesť v Uhorsku nový urbár, v ktorom stoličný úradníci spísali povinnosti poddaných voči svojím zemepánom v každej obci. V Malatinej bol urbár zavedený 13.novembra 1773. Priniesol nové delenie poľnohospodárskej pôdy podľa systému, že k jednej sedliackej usadlosti s domom, dvorom, stodolou a maštaľou sa pričlenilo 26 roličiek (dielov alebo políčok) a lúka na šírku ôsmych koscov. Ak niekomu nevyšlo takéto delenie , napríklad veľkosť lúky bola menšia, pôda sa mu vynahradila väčšou rozlohou ornej zeme.
Revolučný rok 1848 priniesol zrušenie poddanstva v celom Uhorsku. Ukončenie feudálnych záväzkov nebolo jednorazovým aktom, ale sa z toho stal zdĺhavý proces, ktorý trval až do roku 1858. V päťdesiatych rokoch 19.storočia ostáva v platnosti urbárska regulácia z čias Márie Terézie.
Po zrušení feudalizmu prešla časť majetku, dovtedy pod správou feudála, do vlastníctva obyvateľov obce. Boli to hlavne lesy a pasienky, ktoré boli dané jednotlivým rodinám. Za účelom správy tohto majetku bolo sformované združenie Spolok bývalých urbarialistov. Spolok sa postupne vyvíjal v priebehu 19. storočia a 28. februára 1907 boli schválené stanovy spoločenstva. Hlavným orgánom bolo valné zhromaždenie spoluvlastníkov. Organizáciu práce spolku malo na starosť jeho vedenie na čele s predsedom, ktoré sa zodpovedalo Valnému zhromaždeniu. V rokoch 1893 – 1904 bola vykonaná skupinou inžinierov komasácia, ktorej základom bol tradične zaužívaný systém dvanástok. Chotár obce bol rozdelený na štyri pastviny tak, aby každá dvanástina dostala príslušný podiel lúk a oráčin.
Spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Malatiná fungovalo aj po vzniku ČSR na základe stanov schválených v roku 1907. Významným zásahom do činnosti Spolku bývalých urbarialistov bol zámer československých úradov zriadiť Pasienkové spoločenstvá, do ktorých mali byť zaradené pozemky komposesorátov a spolkov bývalých urbarialistov. Prípravné práce sa uskutočnili v roku 1932.
Najvýznamnejším aktívom spolku bol lesný fond. Údržba lesov a lesná ťažba boli organizované na základe plánu z roku 1893. V roku 1925 župný úrad schválil malatinskému spolku mimoriadnu ťažbu dreva, ktoré malo byť použitá na novostavbu školskej budovy v obci. Úrady dbali, aby nedochádzalo k poškodzovaniu lesných porastov, a tak v roku 1935, okresný úrad Dolný Kubín zamietol žiadosť o povolenie pásť ovce v lokalite Sená. Ťažba a predaj dreva boli hlavným zdrojom príjmov spolku. Spolok bývalých urbarialistov v Malatinej disponoval aj poľovným právom. Prenájom sa uskutočňoval formou verejnej dražby.
Spoločenstvo bývalých urbarialistov pokračovalo vo svojom pôsobení aj po rozpade ČSR a vzniku Slovenského štátu. Hospodárenie spolku sa riadilo novým hospodárskym plánom , ktorý bol schválený 25. februára 1939 a mal platiť do roku 1948. Bývalí urbarialisti hospodárili na celkovej ploche 354.90 ha. Na hospodárenie v lese dohliadal lesný hájnik. Okrem lesnej pôdy a pasienkov vlastnil spolok aj mlyn, umiestnený v budove č. 168 a maštaľ, v ktorej bol chovaný plemenný býk. V priebehu druhej svetovej vojny aj ceny dreva rástli, ale vláda sa tomu snažila čeliť tým, že boli stanovené limity maximálnych cien. Táto cenová politika sa dotkla aj obchodu s drevom v Malatinej.
V roku 1942 musel spolok riešiť predaj kalamitného dreva. V dôsledku živelnej pohromy došlo k značnému množstvu vývratov. Valné zhromaždenie schválilo kontrakt so Žilinskou továrňou na celulózu. Mimoriadnym opatrením bolo jednorázové a bezplatné pridelenie ihličnatého dreva ťaženého v lesoch spoločenstva tým spolumajiteľom, ktorí utrpeli škody v dôsledku 2. svetovej vojny, pod podmienkou, že ho použijú len pre vlastnú spotrebu a nebudú s ním obchodovať.
V obci pracovalo urbárske spoločenstvo, pod ktorým fungovalo aj pasienkové spoločenstvo od roku 1948. Voľba urbárskeho spoločenstva bola každých 4-5 rokov. Počas nej si zvolili predsedu, lesného gazdu, hájnika, pokladníka, zapisovateľa a ďalších 4 – 6 výborníkov. Zvolený výbor sa potom stretával niekoľkokrát do roka. Obyčajne na Jána sa stretlo celé Valné zhromaždenie, ktoré vopred ohlásil ,, bubnár „. Urbár mal na starosti aj ťažbu dreva v lese. Lesný inžinier vytýčil „ šlôgy“ , v ktorých sa mohlo rúbať. Takýmto drevom sa vypomáhalo rodinám ktoré vyhoreli alebo ich postihlo iné nešťastie.
Po zmene režimu v roku 1989 bolo obnovené urbárske spoločenstvo v Malatinej.